Zo srdca veľmi pekne ďakujem čestnému nálezcovi!!!

Autor: Lenka Pekarovičová | 5.10.2011 o 18:21 | (upravené 5.10.2011 o 21:12) Karma článku: 8,98 | Prečítané:  1685x

Hneď na úvod opakujem ešte raz jedno veľké ďakujem ,,neznámemu“ a  prikladám ešte slová, ktoré si v dnešnej dobe zaslúžia pochvalu a to: ,,Dobrí ľudia ešte nevymreli!“

Zvíkendieva sa, ulice sa postupom času zapĺňajú davom ľudí, na každom možnom rohu predávajú zrniečka, medovníky, cítiť vôňu cigánskej. V stánku s názvom ,,Burčák“ sa utvárajú fronty a kolotoče sú plné nadšencov. Áno vitajte na jarmoku.

Ako každý občan Hlohovca a blízkeho okolia rada sa zúčastňujem na tejto každoročnej akcii. Tento rok bol však jarmok niečím iný a to udalosťou, ktorá ma postihla. Keďže sme mali ísť po jarmoku na trojdňový pobyt do Tatier, išli sme si každý s priateľom do Slovenskej Sporiteľne vybrať sto euro. Priateľ si peniaze vyberal ako prvý, ja som mu ich podávala, ústrižok o zaplatení si nebral. Ako druhá som prišla na rad ja. Vyťukala som pin, vyznačila som o akú hotovosť mám záujem, pípla mi sms o prijatí peňazí a naskočila mi na displayi bankomatu hláška o reklame, že mám nárok na spotrebný úver. To ma tak zmiatlo, že som sa pýtala priateľa, že čo mám spraviť ak nemám záujem. Povedal mi, že to mám ignorovať, tak som zobrala kartičku, naštartovali sme auto a išli preč. Takisto som si nebrala tak ako obvykle ústrižok o zaplatení. Aj sms-banking som mala novozavedený.

Autom sme šli do najbližšieho hypermarketu kúpiť ešte niečo dobré na raňajky, nech nie sme cestou do Tatier hladní. Tam ma zrazu napadla myšlienka. ,,Kde som si vôbec dala tých sto euro?“ V hlave sa mi však nevynáralo žiadne miesto, ani predstava, že ich dávam do peňaženky. Veľmi som sa zľakla a s nádejou otvárala kabelku, v ktorej som lovila po peňaženke. Otvorím a tam nič. Čierna diera, tak ako v tej chvíli v mojej hlave, tak v peňaženke. Rýchlo som utekala do auta a prehľadala celú kabelku a všetko kam by som mohla peniaze strčiť, ale žiaľ nič. Pomaličky som si uvedomovala čo sa stalo.

Peniaze som nechala v bankomate!!! Určite áno!!! Som si viac ako istá! Čo teraz? Veľmi ma to mrzelo. Vedela som, že keď sa tam vrátim, už tam nebudú.  Prebehla dlhá doba asi takých 30 - 45 min.  Prvé čo ma napadlo zavolať na linku Slovenskej Sporiteľne, kam som mimochodom nikdy nepotrebovala volať, toto bolo po prvýkrát. Väčšinou sa roznáša taká fáma, že keď si niekto zabudne vybrať peniaze z bankomatu, tak začne bankomat pípať a peniaze zoberie naspäť a vráti ich na účet. To ma pani operátorka na linke však vyviedla z omylu. Tvrdila, že keď raz peniaze bankomat vydá, už ich späť nepríjme a nepripočítajú sa mi na účet aj keď ich nikto po mne nezobral.

Tak toto ma fakt dostalo, fáma o späťvzatí peňazí  bankomatom bola naozaj len fámou. Nevedela som ako sa v takejto situácii zachovať. Čo mám robiť? Ak by sa náhodou našla nejaká dobrá duša, čo by mi ich predsa len vrátila. Ešte ma napadlo ísť sa informovať na políciu. Keďže spisovať som nechcela zatiaľ žiadne oznámenie, dohodli sme sa, že odovzdám kontaktnú adresu + kontakt na mňa, keby sa predsa len niekto ozval. Aj policajti o tom pochybovali, že by sa našiel taký dobrák.

Po zhruba 30 - 45 min. síce smutná a plná hnevu sama na seba som sa pobrala do bankomatu vybrať ďalšiu stovku, aby sme si to v tých Tatrách predsa len užili. Počas nasledujúcich dní mi hlavou hmýrilo len to, čo všetko som si mohla za tých sto euro kúpiť, koľko som za ne musela trčať v práci a podobné scenáre.  Pomaličky som sa s tým zmierovala, však nejde o život! Stávajú sa aj horšie veci. A človek sa poučí sám na vlastných chybách.

Čo sa mi stalo pred malou chvíľou som však nečakala. Pozriem na mobil a tam sms o stave účtu.  Udrela mi do očí jedna zaujímavá položka  ,,+100 euro!“ Pozerala som na mobil s tak vypúlenými očami, že si to nedokážete ani predstaviť. Ihneď som letela na internet prihlásila sa na internet banking a tam naozaj svietila zelená, plusová hodnota a moje vrátené peniaze. Celých sto euro, mojich stratených sto euro.  Pri plusovej položke svietil názov, nevyzdvihnutá bankovka vrátená na OM (mysleli tým asi obchodné miesto). A ja neverím vlastným očiam, čo sa stalo. Bez toho, aby som šla na obchodné miesto sa informovať (už som stratila nádej, bola som v Tatrách, nebolo možné tam ísť), nejaký človiečik ju vrátil a Slovenská Sporiteľna mi ju pripísala na účet bez toho, aby som navštívila vôbec ich obchodné miesto. Ja som šťastná, veľmi šťastná a touto cestou chcem poďakovať čestnému,  ,,neznámemu“ nálezcovi z Hlohovca, ktorý bankovku vrátil!

Ešte raz jedno veľké                                        ĎAKUJEM!!!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?